Občianske majáky blikajú
Otvárať zákony, ktoré súvisia s uplatňovaním občianskych práv a demokracie ako takej, je tak trochu ako ísť do rizika pri otváraní Pandorinej skrinky. Lebo skrinka, ako vieme, obsahovala síce aj kus nádeje, ale inak samé nepekné veci.
Azda je to iba náhoda, ale faktom je, že sa pod drobnohľadom mimovládnych organizácií ocitli naraz dva návrhy zákonov, pre fungovanie občianskej spoločnosti najzásadnejších. Dobre spravovaná spoločnosť predpokladá dobré nastavenie tých právnych noriem, ktoré jej umožňujú komunikovať s verejnou mocou a ktoré jej vkladajú do rúk účinné nástroje na ovplyvňovanie verejných politík. Zdola. Je možné, že práve to je pre niekoho tŕňom v oku. Alebo v päte. Závisí od uhla pohľadu.
Celkom určite ale nie je náhoda, že sa pod pripomienky, ktoré oba návrhy komentujú, podpísali mimovládky z celého občianskeho spektra. Aj také, ktoré si inak – kvôli ideologickým rozporom – občas nevedia prísť na meno. V prípade práva na uplatňovanie občianskych slobôd však väčšinou ťahajú za jeden povraz: v prospech skutočného „obyčajného“ človeka, nie jeho ekonomickej či politickej karikatúry.
Poďme k prvému návrhu: Úrad vlády SR pripravil novelu zákona o petičnom práve a „vypustil“ ju do pripomienkového procesu. Novela má okrem iných záludností napríklad predĺžiť lehotu na vybavenie petície z 30 na 60 (až 90) pracovných dní.
Kritici novely upozorňujú, že snahe o úpravu petičného práva nepredchádzala diskusia s verejnosťou. A keďže petičné právo je všade v demokratickom svete považované za základné politické právo občanov, signatári a signatárky hromadnej pripomienky k návrhu zákona by uvítali, keby sa najprv uskutočnila odborná verejná diskusia, až po nej by sa riešilo samotné znenie novely a jej medzirezortné pripomienkové „kolečko“ s koncovkou v parlamente.
Ďalšou nášľapnou mínou, ktorá v týchto dňoch leží na stoloch politikov i občianskej spoločnosti, sa môže stať Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ten je považovaný za ďalší zásadný pilier garancie občianskych práv a kontroly moci verejnosťou. Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla tento zákon zmeniť; v súčasnej dobe prebiehajú prípravné práce na návrhu novely.
Občianska iniciatíva Za dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám sformulovala 18 princípov, ktoré by zákon nemal ignorovať, ak sa má zachovať jeho hlavný princíp a cieľ zároveň: „čo nie je tajné, je verejné“. Sprísnenie zákona by sa rozhodne nemalo ukrývať za zásterku o jeho zneužívaní rôznymi „vtipkármi“.
Premýšľajúc o otvorení oboch zákonov v kontexte odchodu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti zo svojho postu a prinajmenšom čudných výrokov Štefana Harabina o etike v súdnictve prebehne človeku hlavou všeličo. A nie je to nič dobré. Nádej na dne Pandorinej skrinky spočíva v tomto prípade iba v jednom: v tom, že nám proces komunikovania oboch zákonov s verejnosťou a neskôr ich parlamentom odobrený obsah napovie, ktorým smerom sa Slovensko vydalo (a kam až chce zájsť). Občianske majáky blikajú na červeno.
