Jdi na obsah Jdi na menu
 


Obete obetiam

Nebezpečný tlak, ktorý vytvárajú inkvizičné odnože katolíckej loby v diskusii o ochrane života, potrebe sexuálnej výchovy a ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním, nesie, čuduj sa svete, aj zmysluplné ovocie. Pomaly, veľmi pomaly, ale predsa len čoraz častejšie sa vynárajú verejné výpovede obetí sexuálneho násilia.

Azda všetkých nás v uplynulých týždňoch šokovala výpoveď jedenásťročného dievčatka z malej slovenskej obce, ktoré ukázalo prstom na miestneho farára s obvinením z obťažovania. Ešte šokujúcejšie sú jedovaté sliny na adresu dievčaťa zo strany tých, ktorí majú – ak nejde o ich pastiera – plné ústa slov o ochrane detí pred amorálnym svetom liberálov, feministiek, homoloby a ďalších pomocníkov diabla.

Asi v tom istom čase otriasol slovenskou blogosférou článok mladej ženy, ktorá v priebehu niekoľkých rokov zažila dva razy znásilnenie. A po tom skutočnom, fyzickom, si „užila“ aj znásilnenie psychické – od tých, od ktorých očakávala pomoc a spravodlivosť. Je zúfalo príznačné, že sa jej ako obeti dostalo predovšetkým množstvo posmeškov a poučení, čo všetko by mala či nemala robiť, aby znásilnenie sama nevyprovokovala.

Tento týždeň sa v tlači objavili ďalšie dve desivé výpovede. Sestry, ktoré dlhé roky zneužíval ich otec, ani netušili, že sexuálny život s otcom nie je v poriadku. Mysleli si opak. Otec ich presvedčil, že aj intímne telesné dotyky a orgazmus patria k dobrým vzťahom rodičov a detí.

Takmer všetky prípady majú – okrem samotného sexuálneho násilia – niekoľko spoločných menovateľov: od sexuálneho zneužívania detí a násilia na ženách priamo v rodinách cez slabú, respektíve žiadnu informovanosť o tom, čo vlastne sexuálne zneužívanie je a ako sa mu brániť až po nefungujúci systém, ktorému by obete násilia mohli dôverovať a ktorý by im bol schopný (a ochotný!) účinne a citlivo pomôcť.

Ako som na začiatku avizovala, ak je na niečo dobrý tlak, ktorý tak bohorovne prezentoval Národný pochod za život, je to práve rozšírenie mediálneho lievika, cez ktorý prenikajú tieto smutné príbehy na svetlo sveta. Rozhodnutie obetí nemlčať je zlatom pre všetky ďalšie obete. A že nejaké budú, tým si, žiaľ, môžeme byť istí, pretože opísané zločiny nie sú ani zďaleka ojedinelé. Hovoria o tom obete samy. Sú v kontakte s ďalšími a ďalšími, ktoré nosia svoj príbeh v sebe a netrúfajú si v obave z chorého odsúdenia okolia o ňom prehovoriť ani len doma či u lekára, „nedajbože“ ešte na polícii alebo na súde.

Keď pre nič iné, tak pre možnosť sieťovania obetí násilia a ich vzájomnej pomoci prostredníctvom virtuálneho prepojenia pôjde určite vynálezca internetu – obrazne povedané – do neba. Je aj na nás, či sa k nemu pripojíme, nech už sme duše ateistické, alebo veriace. Jedna zo žien, ktorá nedávno problém sexuálneho násilia tak odvážne svojím blogom otvorila, sa rozhodla získať prostriedky na spustenie informačného portálu a združenia na pomoc obetiam sexuálneho násilia. Tie skutočne kľúčové slová v tomto prípade sú iba dve: ľudia ľuďom. Klik…