Oči verejnosti dokorán
Dnes si dáme opakovanie notoricky známych pojmov. Lekcia prvá: slovo respublica znamená vec verejná. Lekcia druhá: slovo demokracia znamená vláda ľudu. Lekcia záverečná: prepojenie oboch je (alebo by malo byť) cieľom i prostriedkom konania vlád krajín, ktoré dbajú nielen o blaho svojho národa ako celku, ale aj o názor jednotlivca, prípadne skupín.
A keďže vieme, že opakovanie je matka múdrosti, pripomeňme si ešte, že človek je len človek – a to sa týka i politikov a političiek – preto sú na kontrolu užívania moci, voličmi im zverenej, vytvárané na rôznych úrovniach rôzne mechanizmy. Nedávno ma upútal jeden z nich.
Do PKO boli pred Vianocami namontované kamery, sledujúce dianie vo vnútri i pred budovou protiprávne ohrozeného verejného stánku kultúry. Občianskym aktivistom, ženám i mužom, ktorí pred ním strávili zopár mrazivých dní i nocí, pomohli udržať PKO pri živote.
Podobne ako tieto kamery ma zaujala aj nová webová stránka so slovom z dnešnej prvej lekcie v názve. Zatiaľ len testovacie vysielanie od PKO, ale aj z parlamentu nášho i európskeho. Stránka tiež ponúka prepojenie na weby parlamentných i mimoparlamentných politických strán. Nájsť na jednom mieste spomínané vysielania a informácie nie je na zahodenie. Nebudem sa tváriť, že za tým nevidím konkrétnu komerčnú mediálnu skupinu. Nič to však nemení na tom, že ide o službu potrebnú ako soľ.
Slovensko nie je krajina, ktorá by sa mohla hrdiť mimoriadne citlivým vnímaním (a riešením) zneužívania moci. Rovnako ako nemôže byť občas pyšná na to, kto sa prostredníctvom demokratických nástrojov – mám na mysli nielen voľby, ale aj rôzne výberové konania – dostane k moci.
A práve preto, aby sa nám nad politickým hemžením nestavali vlasy dupkom, verejnú „sledovačku“ cez internet, nech sa volá wikileaks, fair-play, watchdoging či respublica, vrelo odporúčam zaradiť medzi naše obľúbené programy. Nech nemusíme notoricky pravidelne nariekať: „Toto sme nechceli, Slováci“. PKO, stojace zatiaľ na svojom mieste, je tichým dôkazom toho, že to má zmysel.
