Okno s dúhovou zástavou
Na sklonku šesťdesiatych rokov minulého storočia v USA boli páry rovnakého pohlavia bežne zatýkané za to, že spolu tancovali, držali sa za ruky či si inak prejavovali svoju náklonnosť. Polícia reagovala zatýkaním, verbálnymi aj fyzickými útokmi.
V noci z 27. na 28. júna 1969 sa však rutinná policajná razia v bare Stonewall Inn v New Yorku zmenila v otvorený konflikt. Návštevníci baru sa rozhodli brániť. Vyústilo to do niekoľkodňových spontánnych nepokojov, do otvorenej vzbury verejnosti proti štátnej perzekúcii. Udalosti sa zapísali do histórie ako Stonewall Riots (Stonewallské nepokoje).
Presne o rok sa v Los Angeles a v New Yorku konal prvý pochod Gay Pride ako spomienka na výročie Stonewallu. Podobné pochody sa odvtedy organizujú po celom svete, zvyčajne na konci júna. Stonewallské je považovaný za počiatok moderného hnutia za práva a slobody lesieb, gejov, bi- a transrodových ľudí.
Stonewall však, žiaľ, pre mnohé krajiny nie je minulosťou. Sú štáty, kde sa homosexualita dodnes trestá smrťou, kde sú LGBTI ľudia prenasledovaní a väznení, kde sa nesmú konať dúhové demonštrácie. A áno, Stonewall sa – našťastie bez trestnoprávneho kontextu – týka aj Slovenskej republiky a jej ústavnej podoby politického násilia páchaného na LGBTI ľuďoch. Opakujem sa, viem, a budem sa opakovať znova a znova, až kým nedôjde k jedinej možnej zmene – a tou je rovnosť pre všetkých.
Rovnosť, rovnoprávnosť, rovnocennosť. Žiaden nadštandard pre akúsi protežovanú elitnú menšinu, ako sa bigotné „tradicionalistické“ kruhy nepravdivo pokúšajú situáciu vykresliť (skresliť). Gejské a lesbické páry na Slovensku nemôžu uzatvárať ani len registrované partnerstvá (vo svojej podstate tiež diskriminačné), nieto ešte manželstvá s možnosťou adopcie detí. Takže aký nadštandard?
Ak si niekto myslí, že explicitné zákazy odstránia problém, ktorý slovenský právny systém jednoznačne a očividne má, tak sa mýli. Kedy padne ústavné vyobcovanie lesieb a gejov z právneho systému SR je iba otázkou času. Zatiaľ je teda na mieste sa o svoje – rovné – práva verejne hlásiť.
V Bratislave sa preto oprávnene už roky konajú pochody pripomínajúce myšlienky hnutia Stonewall. Minulý rok slovenský Dúhový Pride verejne podporila aj vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová, ktorá aj napriek nevôli ostatných ústavných činiteľov vyvesila z okna svojho úradu dúhovú zástavu. Inú možnosť podpory, ako len využitie sily morálneho gesta, kompetencie tohto úradu nedávajú.
Mária Patakyová, nová ombudsmanka, na moju otázku, či toto významné ľudskoprávne gesto zopakuje, odpovedala, že ešte nie je rozhodnutá. A nie je rozhodnutá preto, že minuloročné vyvesenie dúhovej zástavy bolo (kým?!) považované za akt vyvolávajúci odpor verejnosti (koho?!) – a teda za kontraproduktívny.
Ak sa za správnu vec, akou nesporne verejná podpora práv LGBTI komunity je, nepostaví už ani verejná ochrankyňa práv – s dôrazom na každé jedno slovo názvu tejto ústavnej inštitúcie – kto teda?
