Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Na newyorskej Wall Street, posvätnom mieste amerického finančného systému a rozhodovania o chode USA (a priľahlého vesmíru) sa odohráva neobvyklé predstavenie. Predstavenie s názvom okupácia. Presnejšie, okupácia davmi, nepokojnými s matrixom. Cieľ? Dať najavo, že národ pochopil – a odmieta – manipuláciu seba samého, ktorej sa na ňom dopúšťajú prostredníctvom demokraticky zvolených či naoko demokraticky vytvorených federálnych štruktúr majitelia zlatom nekrytého šustiaceho pokladu a držitelia dáždnika moci.

„Okupanti“ a „okupovaní“ majú toho veľa spoločného. Jedni aj druhí vedia, že sociálne i ľudské nožnice medzi chudobou a bohatými sa čoraz viac roztvárajú – a nehovoríme „iba“ o chudobe jednotlivcov, ale i krajín. Čo ich na Wall Street od seba jednoznačne oddeľuje je šampanské v rukách tých „hore“. Sociálne nepokoje a revolúcie na mnohých od seba celkom odlišných miestach sveta začínajú pripomínať skutočnú celosvetovú vojnu. Otázkou, ktorá ale spochybňuje každú regionálnu „vojničku“, i tú na Wall street, je motivácia lídrov na jej vedenie, ale o tom neskôr.

Na Slovensku Wall Street nemáme. Aspoň nie Wall Street viditeľnú masám, na ktorú by sa dalo vtrhnúť a odpáliť ono neobvyklé predstavenie aj na slovenskom ražni. Nie, na Slovensku Wall Street nemáme. Nedá sa to ale tvrdiť o manipulácii a zneužívaní prístupu k peniazom a s nimi aj k rozhodovaniu a k mocenskému ovplyvňovaniu demokraticky zvolených vládnucich sfér. Kto drží v rukách správny kód, môže hlásiť: máme osemdesiatpercentný zisk.    

Národná banka Slovenska vyhodnotila ziskovosť bankového sektora za prvý polrok 2011. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška podľa nej narástol zisk bánk o 79,4 percenta a za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov dokonca až o 101,4 percenta. Zisk sektora, ktorý nič neprodukuje, naopak, žije z produkcie tých, ktorí si ako jediný zisk na svojom konte môžu pripočítať pribúdajúci vek, úvery a starosti z postupného prepadu, je morálnym výsmechom. Alebo sa inak ako prepad dajú hodnotiť slovenské mzdy a dôchodky? Alebo sa iným slovom ako prepad dá pomenovať každodenný pohľad väčšiny obyvateľstva do nákupného košíka s povzdychom: „Nie, Ivanko, nie Ivka, toto si nemôžeme dovoliť“.

Rozhnevanie, rovnako ako nadšenie tisícok okupantov na Wall Street je opodstatnené. Je aj príťažlivé. A je strhujúce. Spúšťajúce túžbu ho nasledovať. Dôvodov na okupáciu našej neviditeľnej Wall Street a nitiek, za ktoré ťahá a myksľuje našimi životmi aj proti našej vôli, by sa našlo neúrekom. Už to číslo 80 percent. Ale započúvajme sa do hlasu ľudu. Bezmenný mladík v dave plamenne napadá finančný systém USA. Volá po opätovnom spustení normálnej výroby normálnych výrobkov, nie zbraní, nie tovarov, podporujúcich vojny. Volá – celkom logicky – po zrušení nezmyselnej Federálnej banky. A potom zahrmí meno kandidáta na nového prezidenta USA Rona Paula, ktorý má údajne vyriešiť všetko, za čo horlí okupácia na Wall Street. A je to (jasné)! Tadiaľto, dúfajme, okupačná cesta na našu Wall Street nepovedie.