Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pomáhaj a chráň všetkých

4. 11. 2015

Neviem, či som od vzniku novodobej Slovenskej republiky natrafila na slogan, ktorý by výstižnejšie charakterizoval poslanie štátu a jeho štruktúr. Ak vám krátka veta z titulku pripomenula slogan polície Pomáhať a chrániť, pripomenula vám ho správne. Občianske združenie Odyseus v rámci projektu Koniec násilia, čas na práva nedávno vydalo brožúru Pomáhaj a chráň všetkých, ktorá je určená Policajnému zboru SR. Koncovými prijímateľkami a prijímateľmi dopadov projektu sú v tomto prípade ľudia pracujúci v sex-biznise.

V časoch, keď je polícia ako štátna inštitúcia najčastejšie skloňovaná v súvislosti s aktuálnou ochranou hraníc EÚ, prípadne s asistenciou na Dúhových Pride, futbalových zápasoch alebo neslávnymi zásahmi v rómskych osadách, môže téma ochrany ľudí pracujúcich v sex-biznise pôsobiť ako nezmyselná a zbytočná.

Viac menej tabuizovaná a dehonestovaná práca, ktorú väčšina spoločnosti za prácu ani nepovažuje, práca obostrená mnohými až vulgárnymi mýtmi, téma prierezovo ignorovaná štátnou správou, zodpovednou za oblasť podnikania, zdravia a bezpečia, to všetko je sex-biznis. Ale nielen to. Za lascívnym či hrubým vtipkovaním a pornografickými predstavami stoja – ako za každou ľudskou činnosťou – konkrétni jednotlivci, muži a ženy so svojimi často ťažkými osudmi. Ľudia, ktorí sú dnes a denne vystavovaní nielen zdravotným, ale aj bezpečnostným rizikám.

Úlohou štátu je pomáhať takéto riziká eliminovať, nech sa týkajú kohokoľvek. Že sa mu do toho príliš nechce je viac ako zrejmé už pri pohľade na ochranu azda všetkých znevýhodnených skupín populácie. Pritom tu je reč o „len“ o tých, ktorí si svoj zložitý svet zvolili sami. A ak aj k tomu boli donútení okolnosťami či dokonca organizovaným zločinom, no a čo, hlavne nech je okolo nich ticho. Ak by totiž nebolo, mohlo by vyjsť najavo, že služby „najstaršieho remesla“ využíva množstvo vysoko postavených ľudí z politických, podnikateľských či spoločenských kruhov. A taký biľag si bohabojná krajina, akou je Slovensko, nemôže predsa dovoliť.

Z dlhoročnej praxe a monitoringu združenia Odyseus vyplýva, že predovšetkým ženy, ktoré v sex-biznise pracujú, sú vystavené nielen násiliu od zákazníkov či okoloidúcich, „no výnimkou nie je ani poškodzovanie a násilie zo strany úradov a inštitúcií, ktoré by mali ich práva chrániť.“ Pretože kde inde majú ľudia so sklonmi k násiliu či psychickej manipulácii, policajtov nevynímajúc, beztrestné „voľné pole pôsobnosti“ ako práve v oblasti, na ktorú sa spoločnosť pozerá cez svoje hriechom nepoškvrnené prsty.

Že má projekt Koniec násilia, čas na práva prispieť k minimalizácii násilia páchaného na ženách, a to profesionálnou, dobre informovanou policajnou pomocou jeho prípadným obetiam, je teda jasné. Komu sa to zdá zbytočné, môže sa sám seba spýtať: „Poznám vôbec niekoho, kto sa najstaršiemu remeslu venuje? Poznám niekoho, kto jeho služby využíva?“ Nie? A v tom je problém. Čo nevidíme, neriešime. Ale čo ak je obeťou niekto nám blízky?