Ponížená Sloboda
Extrémistu z trnavskej mestskej polície neprepustia. Tak znel titulok správy na webovej stránke trnavskej odnože druhého celoslovenského mienkotvorného denníka (a nebol to tento denník). Podtitul článku hlásal: „Nadriadeného Mišún presvedčil, že fotky v tričku trnavskej mestskej polície dal na stránku Slovenskej pospolitosti niekto bez jeho súhlasu.“
Titulok i podtitul článku som skopírovala z odkazu, ktorý som v utorok podvečer zdieľala na mojej obľúbenej sociálnej sieti. Výsledok v podobe klikania na článok a diskusie k nemu nedal na seba dlho čakať. A niet sa čo čudovať. Pod prizmou pohľadu na zúfajúce Nórsko vyznieva táto informácia ako hlúpy čierny humor (ktorý neskôr ponúknem tiež).
O čo išlo? Začítajme sa do agentúrnej správy: „Náčelník Mestskej polície v Trnave Igor Keleši nepotrestá policajta Mariána Mišúna za to, že sa na stránkach Slovenskej pospolitosti prezentuje v policajnom tričku.“ Dôvod je jednoduchý ako facka do tváre dôvery v políciu. Podriadený presvedčil nadriadeného, že fotografiu na internetovej stránke známej nie práve pluralitným svetonázorom niekto publikoval bez jeho súhlasu. Uznajte, to musí presvedčiť nielen laika. A vlk v rúchu baránka ostal celý.
O policajta v dvoch rovnošatách, jednej pracovnej a jednej súkromnej, sa v minulosti dokonca zaujímali aj kolegovia vyšetrovatelia, nikdy sa však veci nedostali až k obvineniu. Veď verejné sympatie policajta k politike Ľudovej strany Naše Slovensko sú rovnako legitímne ako strana sama.
Inkriminovaný ochranca zákona a zákonnosti v článku Cigánska kriminalita a debilita vyjadruje svoje názory aj týmito slovami: „Budeme sa naďalej slepo prizerať, ako nás asociálni paraziti terorizujú a kradnú zem našich predkov, alebo konečne siahneme po radikálnych a účinných opatreniach?“ Opatrenia nekonkretizuje. Hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič za vedenie mesta odkazuje, že za názory sa trestať nebude. A v podstate sa nedá než súhlasiť.
"Ľudia požadujú slobodu slova ako kompenzáciu za slobodu myslenia, ktorú využívajú len veľmi zriedkavo," už začiatkom 19. storočia skoncentroval do jedinej myšlienky dánsky filozof Soren Kierkegaard podstatu pospolitých argumentov v prospech práva na svoju legálnu existenciu. Nuž, sloboda slova, prejavu a zhromažďovania sú veľmi citlivé nástroje demokracie – a občas vedia znieť riadne falošne. Alebo skôr výsmešne.
A teraz ten sľubovaný čierny humor. Pri neskoršom kliknutí na v úvode spomínaný článok sa objavilo chybové hlásenie: 404 - Bohužiaľ, takúto stránku sme nenašli. (Nie, ani pod rohožkou.). Po ďalšom kliknutí ďalšie hlásenie: 404 - Bohužiaľ, takúto stránku sme nenašli. (Áno, pozreli sme sa trikrát.). A ešte jedno: 404 - Bohužiaľ, takúto stránku sme nenašli. (Možno si ju niekto vzal na víkend domov a zabudol vrátiť.)
A hoci verím vo Werichovo ´nevážnosť nie je znevažovanie´, v prípade „strateného“ článku o ochrancovi zákona, na ktorého padá tieň fašistického vnímania sveta, mi humor dochádza. Myslieť dnes na Nórsko a zároveň čítať o policajtovi z Pospolitosti... nie, radšej nemyslieť.
