Poslanci dobrej vôle
Na Slovensku sa opäť viac hovorí o chudobe: v predvianočných reklamách (zoberte si najlepšiu pôžičku), v krimi zvodkách komerčných televízií („reportáže“ z rómskych osád), v investigatívnej publicistike (Reportéri RTVS o susedskom spore v Malackách), v televíznych a internetových diskusiách, v rómskom magazíne So Vakeres, v pouličnom časopise Nota Bene, v sociálnych zariadeniach, v stacionároch pre ľudí s rôznymi psychickými či fyzickými znevýhodneniami, v centrách pre ľudí starších alebo bez domova.
Aj vtedy, keď sa médiá alebo rozhovory pri obede točia okolo nezamestnanosti, reč je stále, i keď nie priamo, o hroziacej chudobe. Rovnako množiace sa štrajky za lepšie platy a viac peňazí nie do privátnych kasičiek, ale do podvyživených rezortov, patria k téme chudoby – ako posledné „preventívne“ opatrenia. A dalo by sa v zozname pokračovať.
Holými rukami zastaviť pretrhnutú hrádzu chudoby, ktorá sa na Slovensko začína valiť zo všetkých strán, sa pokúša množstvo jednotlivcov, neformálnych zoskupení či mimovládnych organizácií. Známa vec. Už menej známe sú formy ich každodennej drobnej mravčej driny, ktorou zachraňujú životy a dôstojnosť ľudí. Nielen to. Úradníkom a úradníčkam na každej úrovni matrixu zachraňujú ich kreslá tým, že riešia ich agendu - a problémy krajiny či obce preto navonok až tak „nehoria“. Spolu s hasením, čo ich nepáli, nútia takéto mimovládky kompetentných - či chcú, či nechcú - zaujať vlastný (najlepšie aktívny a pozitívny) postoj.
Bratislavské Divadlo bez domova a bratislavská mestská časť Staré mesto, zdá sa, vytvorili presne tento druh symbiózy, i keď ešte veľmi opatrnej. Poslanci a poslankyne Starého mesta tesne (o jediný hlas) priklepli divadlu malý priestor v chátrajúcom, ale ešte stále nádhernom Pisztoryho paláci v centre mesta na Štefánikovej ulici. Lukratívna adresa paláca z konca 19. storočia v kontexte s jeho využitím pre aktivity „bezďákov“ zrejme kole časti poslaneckého zboru oči; asi preto bolo hlasovanie také tesné a preto dostalo divadlo zmluvu iba na rok. A hoci divadlo nie je „ziskovka“, bolo mu tiež vyrúbené nájomné. I keď nie vyslovene komerčné, zdôrazňuje principálka divadla, spisovateľka Uršuľa Kovalyk.
Už v piatok 30. novembra sa posledný raz otvoria dvere jediného medzinárodného festivalu bezdomoveckých divadiel v Európe Error 2012 v priestoroch divadelného Štúdia 12, kde Divadlo (skutočne) bez domova dočasne fungovalo. Divadlo, v ktorom herci bez domova dobrovoľne ako asistenti pomáhajú hercom so zdravotnými postihnutiami, akoby dostalo od Starého mesta ročnú skúšobnú lehotu. A druhú šancu. Keď všetko dobre dopadne, keď „bezďáci“ budú bezchybne fungovať, keď nebudú produkovať problémy (v ktoré možno nejeden poslanec škodoradostne či zištne dúfa), ďalší festivalový ročník sa presunie do paláca na Štefánikovej. Ak ho medzitým neobsadí nejaký grošom smrdiaci pán veľkomožný. A možno je to naopak. Možno divadelníci bez domova dali šancu Starému mestu. Aby sa jeho poslankyne a poslanci stali vyslancami vlastnej dobrej vôle.
