Pre deti všetko
„Počúvate Detskú knižnicu Rádia Slovensko a v nej nám aj dnes dajú Miroslava Juričková a Tibor Hujdič do pozornosti diela, ktoré by si naše deti mali určite prečítať.“ Tak túto vetu si už dospelí poslucháči a poslucháčky so záujmom o dobré čítanie pre deti nevypočujú. Pravidelná týždňovka určená (nielen) rodičom, učiteľom a knihovníkom, končí.
Za zrušením obľúbenej literárnej relácie stojí pravdepodobne nedostatok financií. Jej webová stránka však našťastie „žije“. A vysvetľuje: „Kniha pre deti sa mení. Už to dávno nie je o Hlúpom Janovi či Medovníkovom domčeku. Autori a autorky kníh pre deti a mládež sa dotýkajú tém, ktoré kedysi patrili výlučne do literatúry pre dospelých. V knihách pre deti sa objavuje prežívanie smrti blízkeho človeka, láska v detskom veku či zlyhanie dospelých voči deťom.“
Ak Tibor Hujdič, nadšený čitateľ a propagátor kvalitných knižiek pre deti, známy aj ako pán Mrkva z rovnomenného detského kníhkupectva, reflektoval v relácii Detská knižnica práve takéto témy, možno sa nám v kontexte aktuálneho ideologického ťaženia vybavia aj iné dôvody na škrty v RTVS ako len vyschnutý finančný prameň.
Ponechajme teraz bokom pátranie po skutočných dôvodoch zrušenia relácie. Možno ide naozaj iba o peniaze. Rovnako ako u najstaršej pobočky Verejnej knižnice Jána Bocatia na košickom sídlisku Mier, ktorá posledným augustovým dňom ukončila svoju činnosť. Tentoraz pre problémy s priestormi. Peniaze, priestory, nedá sa; poznáme to naspamäť.
Je toho viac, čo poznáme naspamäť. Dieťa je naplnením života, jediná skutočná hodnota, pre deti všetko. Čistá pravda. Deti sú dokonca – a oprávnene – pod ochranou zákonov. Ide však zrejme len o ich základné potreby: jedlo, bývanie a prítomnosť heterosexuálnych katolíckych rodičov.
Prečo inak by nedávno vznikla výzva s názvom Načo kultúra?, ktorá ironicky nabáda vládu: „Deťom zoberme kultúrne poukazy a kultúrne pamiatky ponechajme vode a vetru napospas. Aby už nikomu nenapadlo ísť do divadla, namaľovať obraz, prečítať si knihu alebo navštíviť hradné múzeum. V každom prípade by sme tým ušetrili.“
Stratégia rozvoja kultúry SR na roky 2014 – 2020 predpokladá navyšovanie finančných prostriedkov do kultúry; vláda naopak jej rozpočet pravidelne znižuje. Reakcie sú, žiaľ, ľahko predvídateľné. Jednou z nich môže byť zrušenie inteligentnej rozhlasovej relácie či zatváranie knižníc. Spolu s následkami, ktoré tiež počúvame do omrzenia: dnešné deti nečítajú, nevedia sa vyjadrovať, sú drzé, zaujíma ich len konzum.
Takže po lopate: nie, naozaj nestačí iba deklarovať, že čítanie rozširuje slovnú zásobu, vzdeláva, zabáva, precvičuje mozog, učí empatii, pomáha spoznávať svet v jeho najrozmanitejších podobách. Treba sa pýtať, či je pre budúcnosť Slovenska dobré nechať deti napospas ideologickej slepote, ktorá najviac ťaží z xenofóbnych „kultúrnych“ vojen. A treba konať, nie iba tárať o stratégiách podpory kultúry a vzdelávania. Aby sa zo zaklínadla o nedostatku peňazí na kultúru nestal len ďalší trójsky kôň v detskej izbe.
