PreHra s ohňostrojom
Petardy a ohňostroje dozneli už pred dvomi týždňami. Ľudia chorí či ľakaví si vydýchli, že to zas raz v zdraví, aj keď nasrdení, prežili. Deti sa dotešili, tie menšie v postieľkach už môžu pokojne spávať. Dospelí rátajú peniaze, ktoré im po sviatkoch pokoja a petárd ostali do výplaty.
Tisícky zvierat v bytoch, na dvoroch, v lesoch a na oblohe si opäť prešli peklom. Mnohé to neprežili. Ako každý rok. Človek je pre niekoho pánom tvorstva, pre iných stojí na vrcholci potravinového reťazca. Neochvejný v presvedčení, že z tohto titulu môže všetko.
Nová starostka bratislavskej Karlovej Vsi počas silvestrovských radovánok na svojom starostovskom facebookovom profile napísala: „Miestna časť prehrala súdny spor a museli sme vyplatiť čiastku 7500 eur za úraz spôsobený v minulosti pri silvestrovskom ohňostroji.“
A takto si tu žijeme. Privátne minieme desiatky eur na zábavnú (?) pyrotechniku, z verejných zdrojov ďalšie tisíce na silvestrovských námestiach a posilvestrovských súdoch. Žiaľ, obetiam život ani prsty už nikto nevráti. Hlavne, že sa bavíme.
Nový zákon o výbušninách z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý platí od júna minulého roka, podľa svojich tvorcov sprísnil používanie „malej“ pyrotechniky. Presne vymedzil miesta, kde sa používať nesmie celoročne, teda ani počas Silvestra nie.
Malé obce majú teoreticky po probléme. Naopak väčšie mestá sa môžu pokojne stať obeťou zákona, pretože nová norma už neobmedzuje možnosť „strieľania“ iba na silvestrovský večer. Veselé výbušné večierky dostali zelenú celoročne. Samozrejme, ak sa nekonajú do 200 metrov od miest zákonom taxatívne vymenovaných (nemocnice, kostoly, detské zariadenia, domovy dôchodcov, školy atp.).
Zarážajúce je, že samosprávy si po novom už nemôžu používanie pyrotechniky na svojom území regulovať. Človek sa nemôže ubrániť klasickej otázke, komu to prospeje. Až na pár „nedorastencov“ a firiem, ktoré pyrotechniku vyrábajú a predávajú, sotva komu. Takže...
Poteší, že ministerstvo hospodárstva neodmieta možnosť novely zákona v prípade, že k tomu dostane podnety. Menej potešujúce je vedomie, že zákony nejdú už preventívne v prospech obyvateľstva, a že v prípade ako je tento nie je exekutíva ochotná vziať na svoje plecia ťarchu šomrania nad prípadným prísnym zákonným opatrením. Takým, ktoré by rešpektovalo prírodu a duševné i fyzické zdravie ľudí.
Kým polícia podľa predchádzajúceho zákona mala pod (smiešnou) pokutou 33 eur aspoň malú šancu pokoj vymáhať, teraz je všetko inak. To je jedna strana mince. Tou druhou sme my sami.
Tak ako v minulosti sa hluku chtiví ľudia príliš zákonom neriadili a petardy a delobuchy sa po celom Slovensku rozliehali prinajmenšom od Vianoc, tak sa novým zákonom presne tí istí ľudia nebudú riadiť ani teraz. Jednoducho o ňom nevedia, alebo ak aj vedia, nezaujíma ich. Prečo by aj mal. Myslieť na druhých? Dodržiavať bezzubé zákony? Na Slovensku? Načo?
