Prezidentova reč
Ponechajme bokom, že už počas jeho prejavu kolovali sociálnymi sieťami fotografie, na ktorých sa prezident a jeho hovorca na prejav pripravovali. Dolaďovali nielen slová, ale aj gestá. Na tom by nebolo nič mimoriadne, robia to aj iní politici. Breptov sa tak zábavy chtivý národ nedočkal; všetko bolo do detailu naplánované, nič mimoriadne sa neudialo. A to sa dá povedať aj o samotnom prejave.
Ak niekto očakával zásadný štátnicky prejav, ktorý sa v čase omieľaných kríz ekonomických aj morálnych priam pýta, mýlil sa. Inak sa reči prezidenta nedá nič vytknúť. Spomenul v nej plusy i mínusy, nikoho neurazil, nikoho nepotešil. Nič nepovedal. Teda – nič, čo by sme už dávno všetci nevedeli.
Prezidentov učesaný novoročný prejav mi pripomenul scénu z filmu Ako básnici prichádzajú o ilúzie, keď nádejný mladý básnik upravuje akýsi socialistický paškvil. Do už pripraveného dokumentu primiešal niekoľko na tú dobu pokrokových prívlastkov, ktoré síce nezmenili jeho obsah, formálne však z neho vytvorili svieže dielko kráčajúce s dobou. Asociácia čisto náhodná.
Hviezdne momenty v prejave Ivana Gašparoviča vníma každý z nás v inej pasáži. Tie moje sú dva. Prvým je falošné zaškrípanie, keď prezident hovoril o nás všetkých ako o občanoch, a teda do onoho pojmu zahrnul aj seba a politikov. Reálny stav sa kúzlom nechceného odrazil iba v jedinej vete: „Dôsledky však najviac znášate Vy, občania.“ Bez komentára.
Druhým hviezdnym momentom pre mňa bolo vymenovanie neduhov, ktoré trápia našu spoločnosť. Dovolím si citovať: „Trápi vás trend nárastu egoizmu v spoločnosti, konzumného spôsobu života, korupcie, gýčovej kultúry, neváženia si tradičných hodnôt rodiny, duchovnosti, zásluh seniorov, neváženia si čestnosti a poctivej práce ľudí. Zaráža Vás častá nízka kultúra a korektnosť podnikania, slabá vymožiteľnosť práva, nízka sociálna solidarita majetných so sociálne slabšími.“
Omráčilo ma poznanie, že si slovenskí politici uvedomujú, čím žijú občania štátu, ktorý oni spravujú. Omráčilo ma to o to viac, že spolu s poznaním nejdú ruka v ruke skutočné riešenia. Riešenia pre občanov, nie proti nim. Ak by išli politické riešenia naozaj v ústrety občanom, je dosť možné, že by sa žiadna kríza nekonala. Alebo by nebola taká vyčerpávajúca.
Vráťme sa k prezidentovej reči a pomôžme si koncoročnými slovami Pan Ki-muna, generálneho tajomníka OSN: „Ak si niečo želať do nového roka, tak je to systém, kde ekonomika pracuje pre ľudí, a nie naopak. A štát, ktorý vidí sociálne a kultúrne práva človeka ako cieľ, a nie ako nepotrebný balast.“
Tu niekde, by som, pán prezident, videla podstatu vášho starootcovského požehnania. A premenila ich konečne v skutky.
