Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Voľby nevoľby, kampaň nekampaň, z hrušky dolu. Poburujúce konanie, o ktorom bude reč, sa vymyká nielen pravidlám predvolebnej hry na záujem o voliča, ale najmä predstave o obyčajnej slušnosti a chápaní reality. Majme pri čítaní týchto riadkov na zreteli, že každý/á zo 150 poslancov a poslankýň Národnej rady SR vytiahne z vreciek daňových poplatníkov, teda aj z vášho, mesačne asi 3500 eur. Že je to výška pôžičky, ktorú niekto spláca aj päť rokov, pretože platy „normálnych“ smrteľníkov, ak vôbec prácu majú, sú neporovnateľne nižšie? Ale prosím vás! Koho to zaujíma? 

Zákon o sociálnych službách, ktorý vyvoláva medzi seniormi samovražedné nálady (a to, žiaľ, nežartujem ani nezveličujem), nedávno schválený v parlamente, oprávnene priviedol na „hosťovský“ balkón rokovacej sály nahnevaných odporcov zákona. Najmä seniorov a seniorky, ktorých života sa bytostne – negatívne – týka.

Počas rozpravy k zákonu balkón na pár sekúnd búrlivo ožil a nahlas zareagoval v snahe dať najavo svoj nesúhlas. V tej chvíli si vzal slovo „Pán Niekto“, jeho veľkomožnosť podpredseda Milan Hort (SDKÚ-DS). To, čo potom predviedol, predbehlo aj najskeptickejšie predstavy o tom, čo si naozaj myslia páni a dámy v sále o obťažujúcom voličskom hmyze.

Náš volený zástupca spustil na ľudí, z ktorých daní si žije na vysokej nohe, takú ohavne ľadovú sprchu, že byť na jeho mieste a uvedomím si dosah svojho správania, začnem od hanby používať na presuny kanalizačnú sieť. A nielen od hanby, ale aj v strachu o svoju krehkú telesnú schránku. Lebo nálady „vonku“ nie sú dobré a jedine parlament už o tom nevie.

Ešte než si prečítate arogantný výpad nadobčana Horta voči ľuďom, ktorí jeho i celý parlament vrátane budov a goríl platia, pripomeniem slová jedného zo spoluvlastníkov Slovenska: „Demokracia je na hovno systém. Volič nič o ničom nevie, volič je hovno.“ Jaroslav Haščák z Penty tým povedal všetko aj za bábky v parlamente. 

Odtrhnutosť od reality, tak často na Slovensku skloňovaná, nie je Ghanamovej rohlík za 60 centov. A nie je to ani svet neúmerne bohatých chlapíkov s kontami roztrúsenými po daňových rajoch (tí sú, naopak, v realite zorientovaní až pridobre). Odtrhnutosť od reality je absolútna ignorancia poslania služby, ktorú si voliči prostredníctvom volieb objednali a ktorú si aj neúmerne štedro financujú. Financujú, sami pritom „vďaka“ rozhodnutiam svojho poslaneckého tímu nedobrovoľne strádajú. 

Nuž, „vypočujme“ si konečne, ako si na ženách a mužoch, ktorí celý život tvrdo dreli a radi by (do)žili svoj život dôstojne, schladil záhu podpredseda parlamentu: „Tí, čo ste na balkóne, vy rozumiete tomu, že ste v Národnej rade? Tu má každý právo povedať svoj názor, ale vy ste tu ako hostia, a nie ste súčasťou Národnej rady! Tak sa podľa toho chovajte!“

Takže tak. Odkaz z parlamentnej sály, keďže nikto proti tejto bezbrehej arogancii nezakročil, je jasný. Plaťte na drevo – a inak držte, prepytujem, ústa a krok! Toto je naša realita. Nezabudnime na ňu počas prechádzky po volebnom urnovom hájiku.