Reklama pre Eriku
Zopakujme si zopár faktov. Ľudskoprávnemu výboru nového parlamentu bude veliť obyčajný človek Erika Jurinová. Poslankyňa za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti sa v ľudskoprávnych kruhoch preslávila nezanedbateľným úsilím zameraným na dôsledné okliešťovanie ľudských práv.
Ak je raz niekto obyčajný človek, zrejme nebude nezávislou osobnosťou. Alebo naopak. Aspoň ja tak čítam názov tejto politickej zlátaniny, ktorá do lavíc Národnej rady, pôvodne prostredníctvom liberálnej(?) SaS, posadila aj bigotných katolíkov typu Štefan Kuffa či Richard Vašečka. Ktovie, do ktorej kategórie z názvu „hnutia“ samu seba počíta poslankyňa Jurinová, ale nezávislá osobnosť ona zrejme nebude. Jej predstavy o fungovaní štátu, spoločnosti a jednotlivcov totiž už dávno predžula katolícka cirkev.
Slovenská republika je, ako hovorí ústava, štát nezávislý od akejkoľvek ideológie či náboženstva. Aby už o pár hláv ďalej – aj za pomoci poslankyne Jurinovej – tvrdila, že štátom uznávaná rodina je iba tá, v ktorej píska muž a pri hrncoch a deťoch tancuje žena. Parafrázujem, samozrejme.
Erika Jurinová rovnako urputne ako proti prijatiu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR (hm!) bojovala aj proti ratifikácii Istanbulského dohovoru, zásadnému dokumentu Rady Európy, ktorý rieši elimináciu násilia páchaného na ženách. Dokument je, prepytujem, uznávaný a efektívny nástroj, ako sa pokúsiť vysporiadať s touto otrasnou, a žiaľ aj bežnou súčasťou života minimálne štvrtiny žien a často aj ich detí (nielen) na Slovensku.
Verte alebo neverte, ešte stále nie sme na konci ľudskoprávnych ťažení Eriky Jurinovej. Pred voľbami zahlasovala za vstup stredoveku na slovenskú legislatívnu pôdu. A to v podobe zákona, ktorý by ženy postihoval väzením za to, že by veľmi, ale naozaj veľmi chceli mať rodinu, strihnutú podľa slovenskej ústavy, no bez umelého oplodnenia sa im to nedarí. Že by tento zákon postihoval aj ženy po interrupcii, to je už iba taká drobná logická samozrejmosť.
Takže si to zhrňme. Šéfka výboru pre ľudské práva „úraduje“ pod gesciou s ľudskými právami nekompatibilnej slovenskej odnože katolíckej cirkvi. Odmieta iné typy rodín ako tie, ktoré tvorí muž, žena a deti. Ochranu žien pred násilím zametá ako poriadna vlastenka pod koberec. Ženy by za túžbu priviesť na svet dieťa, hoci počaté inak ako „klasickou“ cestou, trestala odňatím slobody.
Ak sa niekomu zdá, že toto je tá správna ochrankyňa ľudských práv, smeje sa do očí množstvu svojich príbuzných, priateliek, kolegýň, spolužiačok. A tiež ľuďom z LGBTI komunity, z „lásky“ ku ktorým mnohé idey pani poslankyne vzišli. Niet sa preto čo čudovať poslaneckým nohsledom banskobystrického župana, že sa do takéhoto výboru hrnú. Našli tam pre svoje selektívne vnímanie ľudských práv krásne pohnojenú pôdu.
Áno, toto je osobné. A ak to nebude osobné pre väčšinu z nás, raz nám to niekto poriadne zosobní. Historická skúsenosť nepustí. Verím, že väčšina poslancov a poslankýň to chápe a vie, čo (ne)má robiť.
