S bubnom na fatamorgánu
12. 9. 2013
Už dva tri týždne si kladiem otázku, čo sa deje, že „milujúci blížni naši“ opäť vytiahli bubon na zajace a vo veľkom zase bubnujú proti gejom a lesbám, o život bubnujú za poriadky v adopčných procesoch a popritom na plné hrdlo volajú, že „gendrová ideológia“ likviduje tradičnú rodinu.
A hľa, odrazu všetko dáva zmysel. Ten vynaložený čas, tá energia, toľké peniaze, série „vzdelávacích“ akcií, hromada právnickej práce, farbisté videá o teplej apokalypse, národné pochody, davy diskutujúcich, ktorí obťažujú aj tie najmenšie weby bez akéhokoľvek vplyvu, spamovanie štátnej správy. A to všetko len kvôli ústavnému nezmyslu, ktorý v krajine EÚ nemá šancu na úspech. Slovenskom sa šíri poplašná správa: „Kresťanskí demokrati chcú otvoriť politickú a verejnú diskusiu o ústavnej ochrane manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy.“
Priehľadné až na zaplakanie. Preferencie KDH padajú, treba ich posilňovať. Nenávisť ako spoločná emócia, keď nie je potenciál, ako inak zaujať masy, to vždy istí. Ozubené kolieska dôkladne namazaného stroja času vzad opäť klopkajú v rytme rachotu obľúbeného kladiva na čarodejnice.
Pre KDH je to síce dlhodobo skôr kontraproduktívne, ako dokazuje jeho volebná anamnéza; počty voličov sa ani len nepribližujú k počtu oficiálnych katolíkov. Ale nech sa páči, aj pri výbere kampaní platí možnosť voľby. Že to ale prospieva druhej strane (ďakujeme), to je viac ako zjavné. Geometrickým radom sa rozširujú počty kriticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí na pozadí katolíckeho príbehu vidia čoraz lepšie do reálneho postavenia gejov a lesieb. A podporujú práve ich, nie ortodoxné katolícke kruhy.
Takže si pre veľký úspech zopakujme. KDH vytvára zdanie, že LGBT komunita usiluje o nadštandardné práva prostredníctvom dokumentu o národnej stratégii ochrany ľudských práv. Čo je nezmysel. Je smutné, že u nás tento druh dokumentu vôbec vzniká; že ľudské práva nie sú rešpektované automaticky. Ale keď už, je nutné dodať, že sa tento strategický dokument venuje množstvu ďalších ohrozených skupín, ku príkladu deťom, ľuďom so zdravotnými znevýhodneniami, či seniorom. Všetci títo, ale aj ďalší, musia na svoj ľudskoprávny grál čakať vďaka bohorovným hlúpostiam z dielne KDH a ich nohsledov minimálne do júna 2014.
Aby odklad prijatia dokumentu získal aspoň nejaký zmysel, mohlo by do tohto dátumu KDH hľadať spolu so zvyškom krajiny odpovede na otázky, ako konečne riešiť skutočné problémy dnešnej rodiny: nezamestnanosť (až nezamestnateľnosť), domáce násilie, alkoholizmus a gamblerstvo, rozvodovosť a bezbolestnejšie „delenie“ detí, rasizmus, feminizáciu chudoby, čoraz slabšie fungujúce školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém, zúfalý nedostatok nájomného bývania, atď, atď.
Toto všetko sú nášľapné míny, ktoré priamo ovplyvňuje (ne)kvalitu života rodín. Akú úlohu v nich zohráva čo len jeden gej, čo len jedna lesba? Nesedia náhodou na miestach s rozhodovacou právomocou práve heterosexuálni muži v kravatách, zaštítení tradičnou rodinou a rečami o bohu? Hm... a že to nejako necítiť!
