Sexuálne obťažovanie bez konca?
Byť ženou v 21. storočí a hovoriť o vlastnej skúsenosti so sexuálnym obťažovaním či dokonca sexuálnym násilím sa podobá stredovekému vystaveniu žien na pranieri. Okoloidúci na ne mohli aj v minulosti slobodne pľuť.
„Kontrolný výbor, ktorý jeho prípad riešil, rozpor s etickým kódexom nenašiel.“ Do tejto jednej vety sa vojde celý príbeh sexuálneho obťažovania a postojov k nemu na Slovensku. Jedinou dobrou správou, ktorá sa tu dá čítať medzi riadkami, je, že sa niektorá z obťažovaných žien rozhodla svoj odporný zážitok rozpovedať na príslušnom mieste, a že je takých žien čoraz viac. Naďalej však žalostne málo v kontexte obrovského počtu žien, ktoré sú obeťami sexizmu, sexuálneho obťažovania a sexuálneho násilia.
Aj Slovensko už má svoje „sexuálne kauzy“. Teda niežeby ich nemalo vždy, len sa o nich nehovorilo verejne. Skôr bývali iba „šuškandou“. Lietajú v nich mená predstaviteľov inštitúcií ako je Štatistický úrad, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Armáda SR, Najvyšší súd SR. A iste mnohé ďalšie, tipla by som si väčšinu, pretože čísla nepustia: obťažovaných žien v populácii je najmenej polovica.
Pripomeniem aj ambulanciu známeho bratislavského neurológa, oravského zubára či faru v Nevidzanoch. Všetko miesta, na ktoré sa ženy obracajú v stave núdze. V čase, keď potrebujú pomoc. A namiesto pomoci sa im dostane chlípneho obťažujúceho, neraz nesmierne traumatizujúceho správania.
Napokon, ak sa ženy odhodlajú o svojej skúsenosti prehovoriť, sa po ďalších ponižujúcich „úradných procedúrach“ často dočkajú práve takého výsledku, aký som citovala vyššie: „Kontrolný výbor, ktorý prípad riešil, rozpor s etickým kódexom nenašiel.“ Pritom rozpor mohol preukázateľne existovať. Napríklad v podobe konkrétneho dôkazu ako je nahrávka videa a podobne. Nestačí...
Nikdy nie je dosť dôkazov proti tvrdeniu muža voči tvrdeniu ženy. A tak obťažovanie pokračuje ďalej, tentoraz v inštitucionalizovej podobe falošnej mužskej solidarity. To je u nás ešte stále najčastejší výsledok toho, keď žena prehovorí. Nuž, a keď je konečne téma sexuálneho obťažovania a násilia vďaka americkej kampani #metoo (ja tiež; mňa tiež) relatívne košato komunikovanou témou už aj na Slovensku, čo iné prevalcuje slovenské sociálne médiá a siete, ako nám už stará dobrá známa: falošná mužská solidarita.
To, čo mnohí muži používajú ako – opodstatnený – argument, a to, že aj sami bývajú terčom nepríjemného sexuálneho atakovania zo strany iných mužov, ale aj žien, sa jedným šmahom dokáže zmeniť vo výsmešné komentáre a kvázi filozofické „zamyslenia sa“. O tom, či nie sú obvinenia žien krivé, čo tým sledujú, keď ukazujú prstom na známych mužov, čo teraz riešia, keď si príjemný mužský záujem vlastne privodili samy. A prečo všetku tú špinu ženy „vyťahujú“ až po rokoch. Nuž, práve pre tieto kydy, ktoré sú, mimochodom, rovnako nepríjemným obťažovaním.
Tu viac ako inde platí zásada „nerob iným, čo nechceš, aby sa dialo tebe“. Niekedy jednoducho stačí neprikladať pod kotol.
