Skončila som s OSN
Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov čerstvo odhlasovalo vyňatie sexuálnej orientácie z rezolúcie, ktorá definuje dôvody na zákaz vykonávania svojvoľných popráv. Smiešne až do plaču je, že niečo ako poprava bez udania dôvodu vôbec existuje. Ale že tzv. kultúrne krajiny sa v rezolúcii začnú hrabať a vyberú si na odstrel opäť „svoju obľúbenú“ minoritu (keďže je viac ako isté, že rezolúcia sa netýka heterosexuálov), to je aj v dnešnom svete, plnom fundamentalistického zla a brutálneho násilia, nepochopiteľné a nestráviteľné. O to viac je to neuveriteľné v dobe, keď sa dodržiavanie ľudských práv – aspoň v teoretickej rovine – stáva čoraz viac stredobodom pozornosti civilizovaných krajín sveta. A za civilizované sa iste považujú všetky...
Rozmarom homofóbie a s ňou súvisiacimi nenávistnými násilnými prejavmi akéhokoľvek extrémizmu či náboženského fanatizmu dala OSN zelenú. Odobrila svojvoľné vraždenie neheterosexuálnych ľudí. Toto absurdné hlasovanie pevne držali v rukách krajiny, kde sú neheterosexuálni ľudia neustále obeťami krutého prenasledovania a vraždenia: krajiny Stredného východu, africké krajiny a dokonca aj krajiny karibskej oblasti vrátane Kuby. Spojené štáty, podporujúce trest smrti, ako inak, vopchali hlavu do piesku a pre každý prípad nehlasovali vôbec, ale zároveň hlasovanie alibisticky odsúdili.
Hanebnosť tohto rozhodnutia OSN je v priamom rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorá o.i. zaručuje všetkým ľuďom bez rozdielu rovnaké zaobchádzanie, nediskrimináciu a právo na život. Aký je zmysel OSN, ak popiera svoje vlastné humanitárne hodnoty a deklarácie?
Ak by sa na Slovensku dostali k moci neofašistické strany, čo pri tolerancii bujnenia „aktivít“ takýchto zoskupení z najvyšších miest našej krajiny, nemusí byť až také nemožné, mohol by byť tento môj komentár reportážou písanou na šibenici. Nemôžem uveriť, že niečo takéto vôbec píšem! Ešte stále máme 21. storočie?
