So stovkou vo vrecku
No konečne! Druhá vláda Roberta Fica prehodnotila postoje svojej „prostonárodne“ ladenej predchodkyne z rokov 2006 – 2010 a súhlasne kývla na zriadenie výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb.
Odmietavej a diskriminačnej rétorike sivej eminencie slovenskej kresťanskej demokracie Jána Čarnogurského spred viac ako desaťročia (Kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá na Slovensku nebudú.) a nie nepodobnému výroku Roberta Fica z mája 2010 (Keby sa mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti so 74-tisíc bodmi, téma zákona o registrovanom partnerstve sa tam nedostane.) konečne došiel dych. K slovu sa napokon aj na Slovensku dostal rozum v podobe inštitucionalizovaného zastrešenia diskusie k téme, pre niekoho nepodstatnej, pre iných bytostne zásadnej. Téma občianskych a ľudských práv sexuálnych menšín, ktorá pravidelne polarizuje spoločnosť a ktorá sa dokonca stala jazýčkom na váhach pri volebných urnách i pri vytváraní vlád, konečne prestala byť vládami ignorovaným tabu.
Pre aktivistickú časť LGBTI komunity môže byť príjemným zadosťučinením paradox, že si do kresla predsedu výboru zasadne práve šéf rezortu spravodlivosti. Na konci dlhočizného tunela sa konečne objavilo svetlo, ktorého svit naznačuje, že sa cesta „druhotriednych“ občanov za rovnoprávnosťou preklopila do záverečnej etapy. V tejto chvíli prestalo byť podstatné, či bola tou povestnou bodkou za vetou európska ľudskoprávna argumentácia šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý predložil návrh na zriadenie výboru, alebo dve dekády trvajúci aktivistický domáci i medzinárodný tlak. Podstatným dnes už je výbor sám; jeho zloženie, jeho nastavenie, jeho praktické možnosti na presadzovanie svojich ideí. A podstatné je tiež to, aby sa výbor nezastavil v rovine odfajknutej domácej úlohy, ktorú nám Európska únia z času na čas pripomínala – a ktorú má od včera vláda Roberta Fica navonok z krku.
Bude na ľuďoch, ktorí vo výbore zasadnú, aby ustáli jeho potenciál byť praktickým tvorcom i moderátorom rozumnej diskusie. Snahy zasahovať do nej ideologickými dogmami boli zjavné už pred jeho zriadením (Konferencia biskupov Slovenska, Fórum života, KDH), takže sa dá predpokladať ich posilnenie v čase jeho reálneho fungovania. A je tiež viac ako pravdepodobné, že sa vo výbore vyskytnú snahy viesť diskusiu o právach LGBT ľudí pragmaticky - smerom k politickej priechodnosti registrovaných partnerstiev na úkor menej populárneho úplného zrovnoprávnenia všetkých štátom „požehnaných“ dvojíc.
Správanie politikov vo výbore bude prirodzene ovplyvňovať a legitimizovať ich príslušnosť k svojej strane. Správanie ľudskoprávnych aktivistiek a aktivistov by však mala ovplyvňovať predovšetkým komplexná ľudskoprávna optika. A prípadná spomienka na detstvo. Iste si nejeden z nás pýtal od rodičov nepriechodné vreckové 100 korún v nádeji, že si odnesie vo vrecku aspoň päťdesiatku. A pamätáte si? Niekedy motyka vystrelila a von sme vybehli so stovkou.
