Tour de Roma
„Je jednoduché dať ľuďom almužnu, ale je zložité prostredníctvom sociálnych dávok im dať prácu. V tomto musí nastať zmena aj v podobe otvárania malej drobnej výroby v osadách.“ Posun Igora Matoviča vo vnímaní existenčných problémov časti Rómov a Rómiek vyzerá ako zásadný. V porovnaní s jeho rasistickými vyjadreniami, dokonca aj vo volebnom programe Obyčajných ľudí v roku 2010, akoby išlo o zbrusu nového človeka. Vplyv jeho rómskeho kolegu Petra Polláka, vzdelaného distingvovaného muža, začína aspoň zdanlivo prinášať ovocie.
Partička, ktorú poslanec Igor Matovič vytvoril spolu s ďalším zabávačom súčasného parlamentu, poslancom Alojzom Hlinom, a ktorá sa vydala po Slovensku vo dvojici, zaznamenáva plánovaný úspech. Médiá lemujú ich trasu takmer s podobnou zanietenosťou ako trate Saganovho víťazného ťaženia na Tour de France. Chlapci dopredu avizujú, že „rómsky problém“ nevyriešia, ale že ho aspoň hlbšie spoznajú. Pretože oni narozdiel od spohodlnených zbabelcov NR SR majú aspoň záujem vliezť do jamy levovej, na vlastnej koži zažiť skutkový stav a preniknúť do neprispôsobivej duše Róma-osadníka. Človek by až uveril ich odzbrojujúcim úsmevom a povedal by si, že snaha sa cení.
Počas niekoľkohodinového pobytu na Spiši si stihol obyčajný človek s trojtisícovým platom na adresu zhromaždených Rómov aj zafilozofovať: „Ak chcete, aby sa obraz o vás v tejto spoločnosti zmenil, musíte žiť poctivo a poukázať na tých, čo tak žiť nechcú. Musíte oddeliť zrno od pliev.“ Mäkkým rasizmom živený obyčajný Slovák jednoducho nemôže jeho postoju nezatlieskať. Zapodievať sa „majoritnými“ príčinami toľkej „minoritnej“ nepoctivosti, to už akosi k potlesku nepatrí.
Úsmev kultúrno-politickej úderky z karavanu je ako pracovný nástroj - narozdiel od búchania do stola či sofistikovaných lží predchádzajúcich politických generácií - vskutku príjemná zmena. Po návrate domov dvojica ešte pre kamery zhrnie svoje dojmy a potom si už začne chystať batožinu na zaslúženú dovolenku v tentoraz exotickejších osadách kdesi za morom. A médiami bude doznievať už len trblietavé echo onoho potlesku. Pekne do stratena. Pretože my ostatní, vzorne doma vo svojich záhradkách, vypustíme mládencov Igora a Alojza príhoďi a skúsenosti z hláv. Leto je v plnom prúde, pilný domajší a polný hospodár má onakvejšie starosti. Nie aby dumal nad tým, ako nejakí dvaja chalani zúročia svoj dobrodružný výlet za novým cestovateľským adrenalínom.
A ja si píšem do diára poznámku: v októbri sa opýtaj poslancov Matoviča a Hlinu, ako plánujú zlepšiť zúfalú situáciu chudoby, zatlačenej do čiernych stavieb z plechu či pod mosty. Ak dostanem od sympaťákov s chlapčenskými úsmevmi odpoveď v podobe návrhov, ako reálne spustiť „drobnú výrobu v osadách“, ako jej podať pomocnú legislatívnu ruku, ako motivovať firmy, aby sa vzdali svojej rasistickej a inak xenofóbnej personálnej politiky, ako nakopnúť trh práce nielen pre majoritu, potom si poviem, že tandemu Hlina Matovič nakoniec možno naozaj nejde iba o ten potlesk na trati Tour de Roma. Dovtedy...
