Uhríkovsky obyčajný príbeh
Na sociálnych sieťach sa roztrhlo vtipné vrece s hláškami, parodujúcimi vyhlásenie poslanca K-ĽSNS Milana Uhríka. Tento vysokoškolsky vzdelaný poslanec (ing, PhD) je známy už z minulosti tým, že „nevie, či zavraždenie 6 miliónov židov sú rozprávky", alebo najnovšie naopak vie, že v súvislosti s deportáciami „netreba cítiť večnú vinu“.
V ostatnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa tento kotlebovský „fiškus“ vykrútil z odsúdenia deportácií občianok a občanov slovenského štátu intelektuálne vyladeným alibi: „Rešpektujem, že si to pripomíname, no nežil som vtedy. Neviem to odsúdiť, lebo nie som historik a neviem, aké boli historické okolnosti.“ Nuž, ani vysoká škola nás nenaučí to, čo nás naučí vodca.
Je pravdepodobné, že poslanec Uhrík, ktorý, ak by bol fašistom s názorom, prejavoval by sa veľmi podobne ako sa prejavuje ako nefašista bez názoru. Názor na holokaust ani verejne mať nemôže, pretože ten by hypoteticky mohol byť nezlučiteľný s právnym systémom Slovenskej republiky – a poslanec by mohol mať „popoťahovačky“ s úradmi. A komu je to treba, nechať sa šikanovať za názor, keď plat v národnej rade a výhody s poslaneckým mandátom spojené nie sú na zahodenie. Zaprieť svoje presvedčenie pre výhody je také... hrdinské. (Viem, ide o stratégiu, rozbalíte to, až keď budete pri moci.)
Aj keď je veľmi prvoplánové (a dvojsečné) zabávať sa na výrokoch „nevycválaných politikov“, prečo necitovať ľudovú slovesnosť, najmä ak ide o vtipy na adresu príslušníkov strany s názvom ľudová; od svojho národa to určite kriticky a s porozumením spracujú a zvládnu.
Niektoré „fóry“ nie sú v slušnom médiu publikovateľné (ako ten o urológovi), s inými sa ale nemôžem s vami nepodeliť. Veď čo ak náhodou nie ste na Facebooku a nemáte k nim prístup; bola by večná škoda nedať ich k dobru aj vám.
„Fejsbuková“ stránka Prečo ľuďom hrabe prispela k šíreniu slniečkarskeho veselia „uhríkovsky“ logickým postrehom: „Holokaust neodsudzujem, ani neschvaľujem, preto sa v politike venujem veciam, ktorým rozumiem. Napríklad očkovaniu.“ Alebo ten o kozmonautovi, aj ten je dobrý: „Neviem, či je zem guľatá, nie som kozmonaut.“ (V politickom sitkome by nastal hurónsky smiech. Aj keď chápem, že divák či diváčka, aby sa zabavili, by museli stáť na tej správnej strane židoboľševickej zapredanosti.)
Samozrejme, každá minca má dve strany. Humor nás veľmi rýchlo môže prejsť pri sledovaní plamenných antifašistických prejavov napríklad politikov z prostredia Igora Matoviča či jeho samého. Ich nadšené poslucháčstvo mi azda odpustí kacírske snahu o zloženie klapiek z očí, keď pripomeniem, že práve títo úplne obyčajní ľudia veľkou a aktívnou mierou prispeli k cielenému posilňovaniu nenávisti voči LGBTI komunitám na Slovensku, ktorá vyústila až do ústavného zabetónovania ich diskriminácie.
Hľadaj rozdiely: odsúdiť holokaust viacerých skupín obyvateľstva v minulosti a zároveň iniciovať a podporiť štátnu diskrimináciu celej skupiny obyvateľstva v súčasnosti, to je také... hm... na zamyslenie.
