Úskalia hlasu ľudu
Niežeby som chcela niekomu radiť, ale... Týmito slovami sa začína množstvo viac alebo menej konštruktívnych debát. Pôvodne som článku chcela dať titulok Úskalia vlády ľudu, ale napokon som si povedala, že za niektoré nepochopiteľné javy demokracia jednoducho nemôže.
Takže k meritu veci. Niežeby som chcela radiť ministrovi zahraničia, ale… Príprava Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, ako sa ukazuje, potrebuje zadefinovať kľúč, ktorý jasne pomenuje predpoklady, kto je alebo nie je vhodným kandidátom pracovného tímu pre tvorbu tejto, pre Slovensko takej zásadnej, stratégie.
Som presvedčená, že sa debata o tvorcoch a tvorkyniach stratégie na príslušných miestach viedla a ďalej vedie. A tak len, aby sa nezabudlo, prízvukujem: prizvime k tvorbe tohto ľudskoprávneho dokumentu skutočných odborníkov a odborníčky z oblastí, ktorým sa pripravovaný materiál venuje. O potrebe odbornosti azda nik nepochybuje; tá by sa jablkom sváru stať nemala. Hoci na Slovensku človek nikdy nevie. Navyše v tejto téme viac ako v inej platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté.
Neuralgickým bodom pri kreovaní tímu i celej stratégie sa môže stať ďalší, z môjho pohľadu nemenej významný predpoklad. Je ním (ne)rešpektovanie Ústavy SR a medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv, pod ktoré sa Slovenská republika podpísala.
Azda nikto súdny nemôže považovať za dostatočnú kvalifikáciu vyjadrovať sa k tejto zložitej a citlivej problematike z pozície náboženského fanatizmu, ktorý nemá so zdravým vzťahom k ľuďom a viere nič spoločné. Šírenie morbídnych biblických odkazov, ktoré navodzujú atmosféru neznášanlivosti, možno stačí na preboxovanie sa do dobre platených parlamentných kresiel. Na ovplyvňovanie vzťahu štátu k svojim občanom je to však žalostne málo.
Ale aby som neradila len „svojim“, ponúkam k dobru jednu radu aj druhej strane. Svoje problémy s vnímaním ľudských práv si môžu jednotlivé katolícke úderky ventilovať lobovaním za naše odstúpenie od medzinárodných ľudskoprávnych dohôd, za zmenu Ústavy SR, za vystúpenie z Európskej únie a následne aj za zmeny v pripravovanej národnej stratégii ochrany ľudských práv. Bez toho, domnievam sa, nemá náboženský fanatizmus (a empatická negramotnosť) mandát pliesť sa do záležitostí svetského štátu.
Netočme sa však okolo horúcej kaše bez konkrétneho príkladu. Organizácia, ktorá by sa rada podieľala na „ochrane“ ľudských práv, komentuje v otvorenom liste poslancom NR SR dva dokumenty zásadného významu, a to Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách, takto: „Ak dovolíte, aby sa takéto dohody prijali, tak sa stanete spoluúčastní na vstrieknutí smrtiacej injekcie Slovenskému národu. Nebojte sa postaviť proti autogenocídnym zákonom!“ Treba k tomu niečo dodať? Azda len to, že rovnako ako k ľudským právam by sa táto organizácia mohla vyjadrovať k slovenskej gramatike. Vyšlo by to narovnako.
