Voliči pred bránami
Je to stále dokola to isté. Namiesto ponuky zmysluplných riešení reálnych problémov rodín opäť vyťahuje katolícky „demokrat“ Ján Figeľ zažltnutú kartu ústavnej ochrany manželstva muža a ženy. A preventívne, zrejme kvôli ohrozeniu rodiny nielen homosexualitou, ale aj polygamiou, zmieňuje v návrhu nového textu ústavy ochranu manželstva jedného muža a jednej ženy. Nabudúce, dúfam, uvedie predseda KDH už aj menný zoznam mužov a žien pod ochranou ústavy.
Figeľove nudné rečnenie pred kamerami by nestálo za zmienku nebyť zaťahovania mimovládnych organizácií do svojej „protiteplej“ agendy. Nehovorím, prirodzene, o mimovládnych katolícky naladených satelitoch KDH, ale o organizáciách, ktoré ľuďom skutočne pomáhajú.
Predseda KDH v boji proti fiktívnym nepriateľom a ešte fiktívnejším ohrozeniam spoločnosti a rodiny hľadá podporu u osobností, ktorým ľudia dôverujú pre ich nezištnú ľudskosť. Svedčí to však skôr o tom, že sám Ján Figeľ neverí vo vlastné schopnosti presviedčať nepresvedčených a v silu svojej argumentácie. Čo zas nie je až taká zlá správa.
Najnovší logický smog šéfa KDH by mohol ašpirovať na do neba najďalej volajúcu floskulu roka, ak by taká súťaž existovala. Vychutnajme si ho: „Tento návrh jednoznačne definuje, čo manželstvo je; logicky je možné z toho odvodiť, že to, čo nie je manželstvo, nie je manželstvom,“ a posuňme sa ďalej. K žene vedľa Jána Figeľa. K Eve Sirackej z Ligy proti rakovine.
Že sa proti LGBTI ľuďom začne verejne vyjadrovať aj ikona slovenskej charity nie je len krátkozraké a hlúpe, keďže sa téme nevenuje a nemá šancu jej rozumieť; je to jednoducho smutné. Manipulatívne tančeky KDH, ktoré surovo vtrhli na parket úctyhodnej starej školy, neberú ohľad na to, že v honbe za politickým ziskom poškodia dobré meno jednej dôveryhodnej mimovládky. A pani Siracká si zrejme neuvedomila, že jej osobné rozhodnutie zatiahne do špinavej politickej hry aj jej prestížnu organizáciu, ktorej práve pomohla stratiť dôveru a peniaze množstva pacientov a prispievateľov (vrátane autorky tohto komentára).
Pre KDH je príznačné, že keď nemá inú tému, ktorou by zaujalo, s vervou sa vrhá na LGBTI partnerstvá. Spolieha sa na to, že u nás ešte stále funguje osvedčené „svoje si nedáme“, hoci Slovenská republika už je (minimálne deklaratórne) o pár svetelných rokov ďalej ako naftalínom páchnuca katolícka cirkev. Rovnakou klasikou ako Figeľov ústavný návrh bude aj jeho infiltrácia do prezidentskej kampane kandidáta z prostredia KDH, pričom jedinú ústavnú ochranu by potrebovalo manželstvo zdravého rozumu a empatie práve pred ideami KDH.
Dajme sa prekvapiť, ako zareagujú ostatní prezidentskí kandidáti a kandidátka. Hoci – povedzme si to na rovinu – ťažko nás ešte môže niekto prekvapiť. Azda okrem Roberta Fica, ktorý sa síce zahral na chalana s katolíckymi koreňmi, ale predsa len trochu neposlušného (čítaj moderného). Neposlušného preto, lebo napokon aj on odmietol predvianočný nenávistný list biskupov i reči o zákaze interrupcií. Geniálny ťah na všetky brány v okolí.
