Vytni strom, zachrániš klímu
Bratislava, Námestie slobody, 40, ďalšie na „čakačke“. Síce s otáznikom, ale na Kollárovom námestí 60. Františkánske námestie, 11. Pavlovičova ulica, 57, 14 ešte padne. Dole pôjdu stromoradia na Vajnorskej a Trnavskej. Žilinská ulica, 5, ešte sa o ne bojuje. Palackého ulica, 8. Kamenné námestie, Odborárske námestie, Radlinského ulica, Mýtna, Šancova, Štefánikova, Košická, Vazovova, Štefanovičova, Česká. Čo sa to v hlavnom meste deje?!
Tisíce stromov padli len v Ružinove pre diaľnicu D1, ďalšie kvôli auparkom či riverparkom, pričom zoznam (často zbytočne) stratenej zelene je už teraz oveľa oveľa dlhší. A tisíce padnú pri stavbe ďalších diaľničných a rýchlostných ciest či developerských megalománií.
Chaotická, často nepekná zástavba, časť zelene agendou správy ciest namiesto orgánov ochrany prírody, podvyživená starostlivosť o existujúcu zeleň, úradnícka necitlivosť, korupcia. Keď hovoríme o „ochrane“ mestskej zelene, akoby sme hovorili o veľkej politike v malom.
Na „drobné“ zlé rozhodnutia doplácajú vždy tí najzraniteľnejší. Tí, ktorí sa nemajú ako brániť. Tí, ktorí sú súčasťou – a to v prípade zelene životne dôležitou – celého spoločenstva. A slávne ľudské spoločenstvo sa k nim za odmenu otáča chrbtom. Neprodukujú hmatateľný zisk alebo aspoň viditeľný úspech. Meradlá konzumu v červených číslach, tak o čo ide?
Ako tak sledujem spôsob – lebo o systéme sa nedá hovoriť – ochrany zelene v Bratislave, začínam čoraz viac rozumieť „hláške“ komu dal boh úrad, tomu dal aj rozum. Ponúka sa tiež inovácia tejto známej múdrosti v podobe komu dal volič úrad, tomu dal aj cit. (Žiaľ, aj dane.)
Neviem, ako je to možné, ale zdá sa, že do čela orgánov s rozhodovacími právomocami sa, česť výnimkám, dostávajú ľudia, pre ktorých sa ich povinnosť zlepšovať veci verejné na základe dostatočných znalostí a odborných informácií menia v obľúbený všeobjímajúci pragmatizmus. Lebo bezpečnosť (nedá sa nesúhlasiť). Lebo parkovisko. Lebo promenáda. Lebo nákupné centrum. Lebo stredoveké námestie. Lebo obchvat. Lebo peniaze?
Ale pozor, prichádza to najlepšie. Hlavné mesto ide veľkým zeleným projektom „Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy“ konečne príkladom. Ako zdôraznil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, „je dôležité podporovať zveľaďovanie verejných priestranstiev aj takýmto spôsobom.“
V kontexte toho, ako za jeho bačovania dopadlo PKO, je likvidácia zelene vcelku pochopiteľný jav. A hoci primátor nestojí za každým vypíleným stromom, nevidím snahu čo len jediný zachrániť. A že by sa dalo, o tom niet pochýb: pílenia a výruby nie sú na mnohých miestach nevyhnutné, sú iba jednoduchšie.
Samozrejme, tragédia z Karlovej Vsi, keď pád stromu zapríčinil smrť malého chlapca, sa nesmie opakovať! Ale zneužívať heslá o bezpečnosti ľudí na bezbrehé ničenie zelene je rovnako neprípustné. Môže sa totiž ľahko stať, že sa časom obeťami staneme všetci; klíme je to jedno. Ostávame teda my, komu by to jedno byť nemalo. Čo s tým urobíme?
