Výzva pre Mariana Kotlebu
K výsledku volieb sa už na Slovensku vyjadril azda každý. A to je dobre. Svedčí to o tom, že sme ešte celkom nezľahostajneli. Takže ako inak, nemôžem stáť bokom ani ja.
Bokom ale ponechám – aspoň pre potreby tohto článku – analýzy, prečo by povolebnému Slovensku mali tvorbu obsahu politiky diktovať práve voliči a voličky banskobystrického župana, dnes už poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Republiky, ktorá je podľa platnej ústavy štátom ľudí slobodných a rovných v dôstojnosti i v právach.
Bokom tiež ponechám dávno pomenované diskriminačné trendy, ktoré Slovensko dlhodobo decimujú. Z ľudskoprávneho prostredia sa neustále ozývali varovné hlasy, ktoré dnešnú situáciu avizovali už roky. Voľby 2016 jasne dokázali, že oprávnene. Zloženie nového parlamentu potvrdzuje, že Slovensko je nielen chudobné a nahnevané, ale aj rasistické, xenofóbne a homofóbne. Nie celé, samozrejme.
Ihneď po tom, ako sa sme sa zobudili do hnedého rána už aj legálne, sa na sociálnych sieťach vyrojili floskuly „nie som rasista, ale“ inovované do podoby „nie som kotlebovec, ale“. Úsilie neutralizovať parlamentný koktejl, ktorý je azda najnechutnejší v celej ponovembrovej histórii Slovenska, najlepšie charakterizuje výzva "dajme Kotlebovi šancu, nech sa ukáže". Akoby už nedostal šancu ako župan a nepredviedol, ako „demokraticky“ ju využíva. Až by sa mohlo zdať, že toto je to, čo Slováci skutočne chcú.
Počty voličov hovoria jasnou rečou. Za Marianom Kotlebom nestoja iba vulgárne hlúpe „hlavohrude“. Skúsme teda uveriť, že jeho strana, jeho prívrženci i on sám sa naozaj odklonili od fašistických ideí, pre ktoré bol Najvyšším súdom SR rozpustený jeho prvý politický projekt.
Berme ako záväzok verejné proklamácie predsedu i poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, že nie sú iba neonacistickou úderkou, prechodne a účelovo zaodetou do obleku namiesto do uniformy Hlinkovej gardy. Skúsme uveriť, že sú naozaj stranou, ktorej elektorát sa podobne ako ich milovaný „národ slovenský“ hlási – aspoň podľa Ústavy SR – k uplatňovaniu demokratickej formy vlády. (Aj vy v týchto vetách v súvislosti s ĽS NS vnímate ten mrazivo falošný podtón?)
Ktovie, ako by dopadla výzva z úst Mariána Kotlebu, aby jeho verní prestali slovne i fyzicky útočiť na menšiny a všetkých, ktorí im nie sú z akéhokoľvek dôvodu po chuti. Aby spálili zástavy, nie nepodobné tým ľudáckym. Aby zahodili bejzbolové palice, uniformy a vysoké bagandže. Aby nepochodovali mestami ako čierny mor, ktorý vzbudzuje iba strach. Aby dokázali, že im skutočne ide o blaho všetkých mužov a žien Slovenska, nie iba o chuť s posvätením volieb zastrašovať ľudí a otvárať dvere stavovskému štátu.
Neskúsite to s takou výzvou, pán učiteľ? Obetovať zopár tvrdých chlapcov, ktorí by sa vám otočili chrbtom, vám azda za zlepšenie povesti a potvrdenie úprimnosti slov predsedu strany stojí, či nie? Inak je všetko, čo hovoríte a kvôli čomu vás ľudia volili, iba mlátením prázdnej slamy. Presne takej istej, akú mlátia politici, ktorých kritizujete.
