Hana Fábry (z archívu vyhorenej aktivistky)

Ak sa chceme zachrániť, floskulu „zdravotníctvo je na kolenách“ treba hodiť do smetí a pozrieť sa pravde do očí. Nachádza sa – podobne ako celé Slovensko – v bode, keď si chtiac nechtiac musí uvedomiť, že nie iba jednotlivosti, ale celý systém nefunguje.
 

Na webových a facebookových stránkach samospráv a občianskych iniciatív sa pravidelne objavujú informácie súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky. Jamy, výtlky, odkryté kanále, rozbité chodníky, spoločné trasy pre chodcov a cyklistov, v tom horšom prípade aj pre automobily, autá parkujúce na chodníkoch a cyklotrasách, pešie zóny plné výnimiek pre vjazd áut. A tak ďalej a tak ďalej. Nemáme sa čím chváliť.

Poreferendové Slovensko je klasickým príkladom toho, že keď sa o probléme prestane zoširoka rozprávať, problém sa síce stáva menej viditeľným, určite však nesublimuje do „všehomíra“. Ostane trčať tam, kde sa nerieši.

Naše predsedníctvo bude maturitou slovenskej politiky a predpokladám, že pre občanov a spoločnosť bude budúci rok rokom európskym. Na minuloročnej konferencii „Európska únia v roku 2015: Silný mandát, krehká politika“ to povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.