Hana Fábry (z archívu vyhorenej aktivistky)

Nemám vo zvyku zaoberať sa bulvárom ani osobným životom cudzích ľudí. Výnimky však potvrdzujú pravidlo a láskavý čitateľ či čitateľka azda odpustia. Konkrétnu osobu s ohľadom na jej súkromie nebudem menovať. Meno navyše nie je v tomto prípade dôležité. Reč bude totiž o rozšírenom jave „vodu kázať, víno piť“.
 

Bratislavský Bonaparte priniesol na Slovensko novú vlnu demonštračných horúčav. Niet pochýb, že oprávnenú, nech už je prípadom pre súdy ktorékoľvek „baštrngovanie“ s nevyčerpateľnou trpezlivosťou slovenského daňového poplatníka.

Dnes bude moje písanie také letné, oddychové. O slovách. Slová, slová, slová, madam Slováková, ako spieval v jednej piesni Jaro Filip.

Nedávno som sa dočítala veľkú novinu – a to tú, že vlci žerú jelene. Na Poľane ich zabili za dva týždne až päť a za rok vraj strhnú aj 120 kusov. Vlkov je zrejme priveľa, jeleňov primálo a situácia je taká neudržateľná, že o tom treba podávať propagandistické hlásenie až do veľkých médií. A poľovačky sa môžu začať!