Hana Fábry (z archívu vyhorenej aktivistky)

„Oceňujem odvahu, Katka,“ povedal predseda Smeru a vlády Robert Fico v októbri 2016 europoslankyni Smeru Kataríne Neveďalovej v súvislosti s jej radikálnou myšlienkou (parafrázujem), že aj teplí ľudia sú ľudia. Ba dokonca, že sú to občania a voliči – a ako takí si zaslúžia práva identické s tými, ktoré sú na Slovensku ústavne podmienené heterosexuálnou orientáciou.
 

Môj tretí článok na tému Veľkého protikorupčného pochodu začnem pointou toho druhého. Najmä preto, že médiami i sociálnymi sieťami sa už od ohlásenia prvého protestu niesli otázky, kto stojí za jeho organizátorkami a organizátormi, v prospech koho konajú a kto ich platí, najobľúbenejšia to otázka všetkých tých, ktorí buď v živote nepohli prstom v prospech verejného záujmu, alebo naopak, vedia až veľmi dobre, kto platí ich – a preto neveria, že by sa niečo dalo robiť „iba tak“. Lebo treba.
 

Fenomén šírenia nenávisti na internete je starý rovnako ako internetové diskusie samy. Nie je vynálezom moderných virtuálnych sociálnych sietí, je iba viditeľnejší, pretože je vďaka novým sociálnym médiám viditeľnejšie všetko. Svet sa s nimi zmenšil, nenávisť vzrástla.
 

Aj vy už vnímate všetky tie bilbordy rozosiate po našich mestách, obciach a v prírode ako jednu obrovskú jednoliatu masu, ktorá spĺňa už iba poslednú funkciu – a tou je zohyzdenie priestoru?
 

Na sklonku šesťdesiatych rokov minulého storočia v USA boli páry rovnakého pohlavia bežne zatýkané za to, že spolu tancovali, držali sa za ruky či si inak prejavovali svoju náklonnosť. Polícia reagovala zatýkaním, verbálnymi aj fyzickými útokmi.