Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Napriek tomu, že na Žižkovej ulici v Podhradí ostalo stáť zopár historických budov, zvykli sme si najmä na každodenný pohľad do bilbordov odeného prázdna pod hradným bralom medzi Mostom SNP a nábrežím Dunaja. Dosiaľ nezastavaný priestor však chcú developerské spoločnosti už čoskoro oblažiť ďalšími „ikonickými“ výtvormi. A práve to je v tomto prípade zásadné. Zatiaľ iba chcú!

 Nie, ani dokazovanie miery neznalosti histórie miest, po ktorých denne chodíme, nie je samoúčelné. Je smutným konštatovaním, že ruka v ruke z neznalosťou sa mestom prechádza nezáujem a spolu s ním sa do našich sídiel (a duší) vkráda ľahostajnosť k tomu, čo sa s nimi deje. Nespočetné – a väčšinou aj márne – petície za záchranu zvyškov pôvodných krás a romantickej atmosféry bývalého kráľovského mesta svedčia o tom, že vrúcnejší vzťah máme viac k Mac-hamburgerom ako k Rybnej bráne zo 14. storočia hneď vedľa. 

Nebol by to krásny deň, aby sa ľudia kde kade po Slovensku nedozvedali o tom, že ďalšia národná kultúrna pamiatka dostáva na frak.

 Inak ako výsmech sa nedá nazvať „futbalový zápas“ Mestská časť Karlova Ves versus vlastní obyvatelia, nota bene deti. Malí futbalisti tento týždeň namiesto na ihrisku trénovali pod oknami karloveskej starostky Ivety Hanulíkovej (SMER-SD). Istotu zmysluplne stráveného voľného času, ktorú mali deti i rodičia v kvalitnom futbalovom štadióne a v rovnako kvalitnom futbalovom klube mládeže, naštrbili neprehľadné zákulisné bitky.

 Kauza cyklomosta z bratislavskej Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Schlosshofu nie je žiadnou kauzou, a už vôbec nie závažnou. Je úsmevným príbehom komunitného života, ktorý má však na pozadí mierne trpkú príchuť blenu. Je totiž čítankovou ukážkou, ako veci na Slovensku fungujú. Či skôr nefungujú. Popri skutočných problémoch, ktoré lomcujú Slovenskom, je tento príbeh iba ľahkou „konverzačkou“, ale pozor - s morálnym poučením na konci.

Verejne dostupná stránka bratislavského magistrátu zverejnila na Facebooku povšimnutia hodný nereprezentatívny prieskum.

„Aktivisti napadli plán výstavby garáží na Kollárovom námestí.“ Titulok z Bratislavských novín ako vystrihnutý z developerovho denníčka. Odhliadnuc od toho, že časť verejnosti vníma aj vďaka miestnym rozvíjačom slovo aktivista ako nadávku (a naopak), dávivý reflex vyvoláva rovnako obsah titulku ako správa sama.

Prichádza turista do Bratislavy od západu a čo vidí? Sklo a betón River Parku. Prichádzajú turistky do hlavného mesta z východu a čo vidia? Sklo a betón Eurovei. Prichádzate do mesta s najmenej dvetisícročnou históriou od severu a čo vidíte? Sklo a betón Tatracentra. Prichádzate navštíviť krásavicu na Dunaji od juhu a čo vidíte? Bieločervené polorozpadnuté čudo. A zeleň? Ale áno. Je. Torzo. Na druhej strane rieky. Tam, kde sa čnie ďalšia hora betónu a skla. 

Rozhodne za cestu nepovažujem rušenie akýchkoľvek spojov. Slová primátora Bratislavy Milana Ftáčnika k budúcnosti verejnej dopravy v hlavnom meste znejú zeleno cítiacim Bratislavčanom a ľuďom bez auta ako rajský spev...

PKO ustúpi, či sa to niekomu páči, či nie. Tak ako o kúsok ďalej pred pár rokmi ustúpili storočné platany...