Hana Fábry (z archívu vyhorenej aktivistky)

Kto sa čo len z rýchlika venuje občianskym témam, predstaví si za „trendovými“ charakteristikami súčasnej spoločnosti, akými sú slabý občiansky hlas, valcovanie hodnôt peniazmi, nechuť vyjsť v ústrety názorom ľudí, či rozhodovanie od stola, práve tú svoju tému. 

Slovensko je po rokoch opäť vyzvané zapojiť sa do všeľudového hlasovania. Aliancia za rodinu odštartovala petíciu za referendum o ochrane manželstva v zložení muž, žena, deti. Rodinu (a to každú) už síce chráni zákon o rodine, zmiešané manželstvo sa chystá chrániť ústava, ale čo Aliancia neurobí pre čistotu katolíckej rodiny, keď ju štát inak – okrem deklaratórnych floskúl – sám ničí. 

Titulok môjho dnešného článku som si požičala z najnovšej fotografie Iniciatívy Inakosť. Dominuje jej ľudácka zástava, vyčnievajúca z pospolitého zhromaždenia pred Národnou radou Slovenskej republiky. Nie, nie je to koláž obrázkov starého sveta s novým. Fotografia je relatívne nová. Podobne ako jeden z dvoch textov na nej.

Prebiehajúca prezidentská kampaň rieši všetko možné od bezzubej ústavnej ochrany heterosexuálneho manželstva až po názory na Ukrajinu. Téma, ktorej sa dnes dotknem, v nej však nerezonuje. Napriek tomu vládne životu mnohých rodín. A nevládne práve osvietene. Denne sa stretávame osobne alebo sprostredkovane s niektorou z množstva foriem násilia páchaného na ženách.

Tak rodina bude na Slovensku možno chránená aj ústavou. Konečne! Predpokladám, že po tom, čo parlament odhlasuje manželstvo muža a ženy ako ústavnú výsadu jednej časti obyvateľstva (čo bude iste samo osebe ústavným javom), zlepší sa aj kvalita života rodín. 

Z karloveského bilbordu: „Nikdy nezabúdajte na dôležitosť môjho najsvätejšieho ruženca, lebo ak sa ho modlíte každý deň, môžete tým pomôcť zachrániť nás národ.“ Podobný nápis, len tak načarbaný na stene, ako bývalo kedysi „dobrým“ zvykom, by sa nestratil ani v marci 1939. 

Úspech sympatickej zlatej biatlonistky sa dotkol aj mňa. Ľudsky. Rovnako ako príbehy tých, ktorí dobehli poslední. Prípadne nedobehli vôbec. Pocit dojatia sa dostaví spoľahlivo za každých okolností. K vyhláseniu štátneho národného ošiaľu však ostávam chladná. Zdá sa mi čudné hrdiť sa niečím, k čomu som neprispela. Ale doprajem ten pocit všetkým, ktorí oň stoja.

Ráno vstane, po sprche vypije čaj, zje vločky a cestou do školy sa rozhodne, či dnes bude chlapcom alebo dievčaťom. Na vyučovaní po inšpiratívnej hodine homosexuality bude na dôvažok riešiť, či dnešok strávi ako hetero, homo, bi, trans či intersexuál. Na hodine gender ideológie sa posnaží masturbovať aspoň na trojku, pretože má ich trieda sľúbené preskúšanie a učiteľ tohto predmetu je prísny, nestrpí flákanie.

Onedlho sa pre väčšinu takzvaného civilizovaného sveta začne medzinárodný sviatok športu. Najbližšia zimná Olympiáda sa uskutoční v krajine, ktorá, ako sa zdá, nejaví prílišný záujem nájsť skutočného objednávateľa vraždy pre Kremeľ nepohodlnej novinárky Anny Politkovskej. 

Pred nedávnom som sa na tomto mieste pýtala, či si Konferencia biskupov Slovenska a pomýlení misionári z pridružených mimovládiek uvedomujú, aký je ich „svätý“ boj proti ľudským právam kontraproduktívny. Cirkev sa pritom zbabelo a alibisticky kryje rodinami, ktorých časť sama ostreľuje dogmatickou muníciou. Ale chce či nechce, ľudia a rodiny iné ako vnucuje katolícka šablóna, neprestanú existovať len kvôli zmäteným modlitbám. 

Je to stále dokola to isté. Namiesto ponuky zmysluplných riešení reálnych problémov rodín opäť vyťahuje katolícky „demokrat“ Ján Figeľ zažltnutú kartu ústavnej ochrany manželstva muža a ženy. A preventívne, zrejme kvôli ohrozeniu rodiny nielen homosexualitou, ale aj polygamiou, zmieňuje v návrhu nového textu ústavy ochranu manželstva jedného muža a jednej ženy. Nabudúce, dúfam, uvedie predseda KDH už aj menný zoznam mužov a žien pod ochranou ústavy.

Budovu v tesnej blízkosti Dómu Svätého Martina v Bratislave skrášlili pred nedávnom neznámi „umelci“ dvoma obrovskými čiernymi svastikami, v našich končinách známejšími pod názvom hákový kríž. Zrejme nie náhodou kríže nasprejovali len niekoľko metrov od Pamätníka obetiam holokaustu, ktorý dnes stojí na mieste zbúranej neologickej synagógy.

Bude to ťažký rok. Manipulatívne sofistikované praktiky náboženského fanatizmu proti ľudským právam v minulom roku začali naberať na obrátkach. Žiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že by to v nadchádzajúcom roku mohlo byť inak. 

Voľby v krajinách svetlých socialistických zajtrajškov boli kedysi povinné. Človek nesmel zostať doma, vyhovárať sa na mrcha počasie ani na neprirodzené hranice svojho kraja, s ktorými nie a nie sa stotožniť. Večný rozpor medzi občianskou povinnosťou a občianskom práve voliť stráca z tohto pohľadu zmysel.

Tváre kolaborantov juvenilnej justície na Slovensku. Aj takýto fotočlánok sa objavil na stránke, ktorá sa pýši vysvetlením: "Sme zoskupením ľudí s otvorenou mysľou a vystupujeme pod názvom Kampaň za pravdu v medicíne." 

Nebezpečný tlak, ktorý vytvárajú inkvizičné odnože katolíckej loby v diskusii o ochrane života, potrebe sexuálnej výchovy a ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním, nesie, čuduj sa svete, aj zmysluplné ovocie. Pomaly, veľmi pomaly, ale predsa len čoraz častejšie sa vynárajú verejné výpovede obetí sexuálneho násilia.

Otvárať zákony, ktoré súvisia s uplatňovaním občianskych práv a demokracie ako takej, je tak trochu ako ísť do rizika pri otváraní Pandorinej skrinky. Lebo skrinka, ako vieme, obsahovala síce aj kus nádeje, ale inak samé nepekné veci...

V ruskom meste Soči sa už o niekoľko týždňov otvoria brány Zimných olympijských hier. Najlepší športovci a športovkyne sveta nastúpia vo svojich disciplínach pod vlajkou myšlienok o svetovom mieri. Vydajú zo seba to najlepšie, čo za predchádzajúce štyri roky... a tak ďalej a tak ďalej. Tieto okrídlené slová, za ktorými stoja roky driny, všetci poznáme naspamäť. 

Niežeby som chcela niekomu radiť, ale... Týmito slovami sa začína množstvo viac alebo menej konštruktívnych debát. Pôvodne som článku chcela dať titulok Úskalia vlády ľudu, ale napokon som si povedala, že za niektoré nepochopiteľné javy demokracia jednoducho nemôže.

Britský list Daily Mail priniesol v týchto dňoch správu, že Kuvajt plánuje bližšie nešpecifikovaným spôsobom testovať svojich potenciálnych návštevníkov na homosexualitu. V prípade pozitívneho výsledku im zakáže vstup do krajiny. Vskutku geniálny ťah, ašpirujúci na budúcoročnú „nobelovku“ za medicínu i za mier dohromady. Nehovoriac o štátnom marketingu podpory cestovného ruchu. Plán hodný geopolitickej oblasti, kde sa homosexualita trestá smrťou.  

Neviem, či to už viete, ale na stranu práv LGBTI ľudí (aj keď už teraz tuším, že sa voči tomu ohradí) sa pridal aj predseda KDH Ján Figeľ. Asi netušiac, čo činí. Prípadne nečítajúc, čo mu pripravili na publikovanie...

Dopredu avizujem, že na podnet, ktorý som nedávno poslala Rade pre reklamu, som dostala zamietavú odpoveď. Pri behaní po Karlovej Vsi ma prekvapil pro-alkoholický bilbord jedného z malých nemenovaných súkromných rádií. A teraz nedávno som sa dozvedela, že jeho odkaz je v poriadku.

Česká republika „žije“ novodobými pogromami. Médiá im nepochopiteľne necitlivo hovoria „hony“. Lovy. S otvoreným súhlasom „slušnej“ bielej väčšiny hrozia silnejúce neonacistické skupiny rómskym mužom, ženám aj deťom plynovaním. Verejne!

"Cit k zvieratám a súcit s nimi súvisí natoľko s dobrotou charakteru, že sa dá takmer s úplnou istotou tvrdiť, že kto sa chová k zvieratám surovo a hrubo, nemôže byť dobrým človekom.“ Slová nemeckého filozofa Arthura Schoppenhauera v nejakej obmene napadnú hádam každému človeku, ktorý sa v poslednom čase dostal prostredníctvom sociálnych sietí k európskej kampani Stop vivisekcii. A k fotografiám, ktoré kampaň sprevádzajú. 

Nedávno som vo verejnoprávnom spravodajstve natrafila na zaujímavý šot s pozitívnym obsahom i spoločensko-ekonomickými súvislosťami. Nepriamo nabádal na kúpu ekologického auta na elektrický pohon, šetrného k životnému prostrediu a k prírodným zdrojom.

Firmu nebudem menovať. Jej meno v tejto chvíli nie je také dôležité. Pôjde totiž viac o „personifikáciu“ (žiaľ) bežného spoločenského javu ako o konkrétny prešľap jednej nadnárodnej spoločnosti. 

Zima, leto, všetko jedno, v každej sezóne počúvame o výtlkoch. Oprávnene, povie si vlastník dopravného prostriedku. A hneď aj vymenuje majetkové škody na svojom miláčikovi. Výtlky však majú aj ďalšie podtémy...